Hospodine zástupov, Bože nekonečný

461. HOSPODINE ZÁSTUPOV

1. Hospodine zástupov,

Bože nekonečný,

kto vstúpi v Tvoj svätý stan?

Kto uzrie raj večný?

Na hore kto nebeskej

v sláve bude bývať

a v presvätú Tvoju tvár

s jasotom sa dívať?

2. Ten, kto vždy len úprimne,

spravodlive chodí,

komu v srdci pravda dlie,

kto sa lžou nezvodí;

blížnemu kto jazykom

krivdy neučiní,

dobrovoľne na ľuďoch

kto sa nepreviní.

3. Pred ktorého očami

nemá ten vážnosti,

komu si Ty utiahol

lúč Svojej milosti;

zato toho miluje

a veľmi si váži,

kto s bázňou a s trasením

o spasenie snaží.

4. Kto vzdor škode sľub daný

drží nepremenný,

peniazmi kto z úžery

pošpinený neni,

daru proti nevine

kto sa verne stráni:

ten vstup istý, vraví Boh,

má v tie večné stany.

5. No, som ja ním, ó Bože?

Smiem mať tú istotu?

Je pri mne dosť svätosti?

Mám pravú čistotu?

Ach, ak ja len pri sebe

spravodlivosť hľadám,

tu vzdor všetkej námahe

len klesám a padám.

6. Duša moja, akože

pred Bohom obstojíš?

Čím sa voči prístrachom

smrti raz vyzbrojíš?

Kto podá ti istotu

zhladenia všetkých vín?

Ach, zajasaj! On to dá,

Spasiteľ Boží Syn!