Hodina už odbila

595. HODINA UŽ ODBILA

1. Hodina už odbila;

ach, lúčenia prišiel čas!

Čo Pán Boh spolu zviedol,

to On sám rozvádza zas.

Elim nie je nebe, z neho musíme von,

cezeň iba vedie tá cesta na Sion.

2. Blaženosť bez skončenia

a radosť bez premeny

čaká na nás už až tam,

kde palmám počtu nieto.

Bratia, sestry, už sa my zas rozídeme,

už každý na svojej dráhe zostaneme.

3. V tom chladnom, šírom svete

spomínajte si na nás

i na tento spoločne

strávený prekrásny čas,

v ktorom sme pri nohách Pána svorne žili

a z prameňa vody živej si vážili.

4. Svetlo nás zahrievalo

a láska nás blažila;

jedna krásna chvíľočka

ku druhej sa družila.

Ej, dobre nám bolo, dobre tak spolu žiť;

preto padá ťažko, musieť sa rozlúčiť!

5. Lež načo kloniť hlavy?

Však zase: „Do videnia!“

Pre nás, bratia a sestry,

nieto viac rozlúčenia!

Veď srdce od srdca diaľka nerozdvojí!

Verné dietky Božie na veky sú svoji!