Do večnosti mora nám zas

477. DO VEČNOSTI MORA

1. Do večnosti mora nám zas

jeden rok už uplynul,

k práci daný od Boha čas

nenávratne pominul.

Vzdajme teda Bohu chválu,

že bol ku nám láskavý,

že nám doprial milosť stálu,

silu dal v čas únavy.

2. Chváľme Pána, kto sme Jeho,

z rúk že nepustil nás On,

že nás vytrhoval z zlého,

vodí k živým prameňom.

Keď sme klesli, zdvíhal zasa,

potešil a stíšil žiaľ,

odvaha keď tratila sa,

milostivo novú dal.

3. Ó, náš Pane, bol si s nami

po celý ten zašlý rok,

my i v tomto roku sami

nepôjdeme ani krok.

Bez Teba ísť smrť by bola,

tak sa Tebe dáme viesť,

plň sa pri nás Tvoja vôľa,

nevzdávame sa Tvojich ciest!

4. Hoci ešte temno zrieme,

aká bude budúcnosť,

že nás vedieš predsa vieme,

a tak potom vieme dosť.

Nie márnosti chceme teda,

iba Tvoje vedenie.

Veď či dobrých darov nedáš,

keď si nám dal spasenie?!