42. AKÁ ŽALOSŤ!
1. Aká žalosť, musieť vidieť
skazu ľudu svojeho!
Aká bolesť! No, kto všíma
zármutku si mojeho?
Pre môj
ľud svetla niet!
Nechce ho; ľúbi svet!
2. Úžas plní srdce celé
nad
národom potreným.
„Ó, či niet lekárstva v
Galád?“
volám hlasom zlomeným.
Pre môj ľud svetla niet!
Nechce ho;
ľúbi svet!
3. Dňom,
nocou ho oplakávam,
ach, že je tak zmámený.
Mládež jeho leží zbitá,
a Sion je zrúmený!
Pre môj ľud svetla niet!
Nechce ho; ľúbi svet!
Нема коментара:
Постави коментар